Ondrík - 4mesiace

Autor: Nina Mikusova | 1.5.2011 o 21:58 | (upravené 1.5.2011 o 23:27) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1179x

Máš 17 týždňov, 7 kg a okolo 62 cm. Takto pred rokom sme ťa splodili... Koľko sa len toho zmenilo. Môj diár kedysi obsahoval návrh na poradu, termíny porád, školení, stretnutí a konferencií ... Teraz milý Ondrík, mám tam návštevy u lekára :-) presné časy kedy a koľko toho si zjedol a, že sme začali s príkrmami:-) A aj keď som si kedysi myslela opak, vôbec mi to nevadí :-))

 

 

Vieš, že sa na mňa konečne podobáš??? Dokážeš prespať 11 hodín a novú stravu si zobral s nadšením. Zješ toho teda dosť. I keď medzi nami ... ako ti moze chutit rozmixovana neochutena mrkva s rozmixovanym neochutenym zemiakom??? Nehovoriac o tom, že keď som pomalá buď začneš frflať alebo sa vrhneš na tú lyžičku sám. To isté robíš v poslednom čase aj s čajom. Držíš si ho alebo spôsobom sebou vlastným sa ho snažíš upraviť v ústach ( o tom potom, že to treba naprávať ... nevadííí )

Stále si čistý pohoďák. Väčšinou ťa nič nerozhádže. Usmievaš sa na ľudí, džavoceš a vymýšlaš ako sa dostať zo sedačky ... či ako si (ne)nápadne sadnúť. Občas ti to dovolíme, ale len máličko ... aby si sa nám v dospelosti nepoďakoval za skrivenú chrbticu.

Pri tebe ma chytá nová mánia. Fotím ťa. Všade a pri všetkom. Ocko sa mi smeje, že fotím aj to ako pohneš rukou :-))) Takto vzniklo aj pár zaujímavých kúskov, ktoré raz ukážem tvojej frajerke a ty ma za to budeš nenávidieť. Ale len chvíľočku.

Je na teba pohľad za sto bodov keď niečo nové objavíš ... ako napríklad vlastné nohy :-))) pozeráš si ich so záujmom a v duchu hesla čo je okolo mňa patrí do úst, sa to tam aj snažíš dopraviť. Len toto ti ešte moc nejde. Čo ti ale ide, je ležanie na bruchu a strašné frflanie. Mal by si tak cvičiť chrbticu ale skôr cvičíš hlasivky:-)))

Inak si šetrné dieťa. Máš síce hrkálky, no viac ťa baví strkať si do úst plienku (látkovú, nie jednorazovú ... fakt ) či prikrívku.

Ešte stále zbožňuješ myši, ktoré máš nad postielkou, kúpanie sa, či jazdu v aute. Veľmi sa ti zdá smiešne, keď ti vyzliekam tričko, keď ťa trošičku vyhadzujem alebo keď prejdem kočíkom cez niečo hrboľaté :-)) Alebo sa usmievaš len tak, keď sa neusmievam ja a len tak pri tebe sedím.

Keď chcem aby si spal a neodkväcneš sám, musím ťa uhladkať. To vyzerá tak, že ležíš, bojuješ a ja ťa hladkám a hladkám a ... zavrieš očká a hurááá.

Nemáš rád keď si ťa uložím do náručia. Musíš stále vidieť. Takže si opretý, ja ťa držím a tebe lieta hlava všade naokolo. Keď už nevládzeš, zaboríš si hlavu do môjho pleca a žuješ mi tričko.

Teraz už dve hodinky tvrdo spíš. Ak budem mať šťastie, zobudíš sa až o siedmej ráno. Ak nie ... zobudíš ma o tretej.

:-) Ešte som zabudla poslednú vec. Vo štvrtok ( v deň mojich narodenín ) si bol očkovaný. Dve hnusné ihly sa ti zaborili do nožičiek. Strašne si kričal. No potom ... akoby sa nič nestalo. Žiadne teploty, opuchy či nespavosť sa nekonali :-)

Ľúbim ťa.


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Keď sa raz prezident príde spýtať, čo by mali robiť

Spýtala som sa, čo by chcel a on povedal, aby neboli bezdomovci. Prihlásil sa ku Kollárovi do strany, lebo si myslel, že tam sa to podarí.

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.


Už ste čítali?