Ondrík - 4mesiace

Autor: Nina Mikusova | 1.5.2011 o 21:58 | (upravené 1.5.2011 o 23:27) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1175x

Máš 17 týždňov, 7 kg a okolo 62 cm. Takto pred rokom sme ťa splodili... Koľko sa len toho zmenilo. Môj diár kedysi obsahoval návrh na poradu, termíny porád, školení, stretnutí a konferencií ... Teraz milý Ondrík, mám tam návštevy u lekára :-) presné časy kedy a koľko toho si zjedol a, že sme začali s príkrmami:-) A aj keď som si kedysi myslela opak, vôbec mi to nevadí :-))

 

 

Vieš, že sa na mňa konečne podobáš??? Dokážeš prespať 11 hodín a novú stravu si zobral s nadšením. Zješ toho teda dosť. I keď medzi nami ... ako ti moze chutit rozmixovana neochutena mrkva s rozmixovanym neochutenym zemiakom??? Nehovoriac o tom, že keď som pomalá buď začneš frflať alebo sa vrhneš na tú lyžičku sám. To isté robíš v poslednom čase aj s čajom. Držíš si ho alebo spôsobom sebou vlastným sa ho snažíš upraviť v ústach ( o tom potom, že to treba naprávať ... nevadííí )

Stále si čistý pohoďák. Väčšinou ťa nič nerozhádže. Usmievaš sa na ľudí, džavoceš a vymýšlaš ako sa dostať zo sedačky ... či ako si (ne)nápadne sadnúť. Občas ti to dovolíme, ale len máličko ... aby si sa nám v dospelosti nepoďakoval za skrivenú chrbticu.

Pri tebe ma chytá nová mánia. Fotím ťa. Všade a pri všetkom. Ocko sa mi smeje, že fotím aj to ako pohneš rukou :-))) Takto vzniklo aj pár zaujímavých kúskov, ktoré raz ukážem tvojej frajerke a ty ma za to budeš nenávidieť. Ale len chvíľočku.

Je na teba pohľad za sto bodov keď niečo nové objavíš ... ako napríklad vlastné nohy :-))) pozeráš si ich so záujmom a v duchu hesla čo je okolo mňa patrí do úst, sa to tam aj snažíš dopraviť. Len toto ti ešte moc nejde. Čo ti ale ide, je ležanie na bruchu a strašné frflanie. Mal by si tak cvičiť chrbticu ale skôr cvičíš hlasivky:-)))

Inak si šetrné dieťa. Máš síce hrkálky, no viac ťa baví strkať si do úst plienku (látkovú, nie jednorazovú ... fakt ) či prikrívku.

Ešte stále zbožňuješ myši, ktoré máš nad postielkou, kúpanie sa, či jazdu v aute. Veľmi sa ti zdá smiešne, keď ti vyzliekam tričko, keď ťa trošičku vyhadzujem alebo keď prejdem kočíkom cez niečo hrboľaté :-)) Alebo sa usmievaš len tak, keď sa neusmievam ja a len tak pri tebe sedím.

Keď chcem aby si spal a neodkväcneš sám, musím ťa uhladkať. To vyzerá tak, že ležíš, bojuješ a ja ťa hladkám a hladkám a ... zavrieš očká a hurááá.

Nemáš rád keď si ťa uložím do náručia. Musíš stále vidieť. Takže si opretý, ja ťa držím a tebe lieta hlava všade naokolo. Keď už nevládzeš, zaboríš si hlavu do môjho pleca a žuješ mi tričko.

Teraz už dve hodinky tvrdo spíš. Ak budem mať šťastie, zobudíš sa až o siedmej ráno. Ak nie ... zobudíš ma o tretej.

:-) Ešte som zabudla poslednú vec. Vo štvrtok ( v deň mojich narodenín ) si bol očkovaný. Dve hnusné ihly sa ti zaborili do nožičiek. Strašne si kričal. No potom ... akoby sa nič nestalo. Žiadne teploty, opuchy či nespavosť sa nekonali :-)

Ľúbim ťa.


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?